História vodovodných potrubí

V súčasnej dobe si nevieme predstaviť deň bez vody v našich domovoch či pracoviskách. Využívanie vody je pre nás nutnou samozrejmosťou a mnohokrát sa ani nezamýšľame nad tým, ako k nám prichádza a aký dlhý vývoj predchádzal k zabezpečeniu nášho každodenného komfortu. Niekomu by sa mohlo zdať, že vodovodné potrubie je výdobytok modernej doby a že je známe len niekoľko desiatok rokov. Opak je však pravdou.
___________________________________________________________________________________

Už v roku 4 000 p.n.l. boli mestské domy v Indií vybavené kúpeľmi, na Kréte v Grécku boli domy, ktoré mali vodovodné rozvody studenej vody a v Ríme sa používali dokonca rozvody teplej vody. Samozrejme, že tento pôžitok si mohli dopriať len tí najbohatší. Dodnes známymi sú rímske akvadukty. Sú to umelo vytvorené kanály, ktoré viedli vodu na miesta, kde chýbala. Mnoho akvaduktov bolo postavených nad úrovňou okolitého prostredia, preto často pripomínali skôr mosty. Tieto stavby boli však známe už oveľa skôr a to v Mezopotámií pred viac než 3 000 rokmi p.n.l.  Pozostatky jedného takéhoto akvaduktu sa nachádzajú vo Francúzsku v Pond du Gard. Je dlhý 274 metrov, vysoký 49 metrov a bolo potrebné 50 000 ton kameňa na jeho výstavbu. Do mesta Nimes privádzal denne 35 miliónov litrov vody, čo predstavuje 400 l za sekundu. Voda zásobovala mestské kúpele, fontány alebo domy bohatých obyvateľov. Veľký rozvoj vodovodných rozvodov nastal okolo roku 2 000 p.n.l. kedy v Asýrií vyrobili prvý vodovod z kameňa. Okrem kameňa sa využívali aj rôzne iné materiály v závislosti od krajiny. V Číne to bol bambus, v Afrike pálená hlina a pod.

 Po veľkom vzostupe prišiel pád. V dobe stredoveku vládla cirkev, ktorá považovala čistotu tela za niečo nezlúčiteľné so zbožnosťou, preto voda a všetko, čo s ňou súviselo prešlo do úzadia. Mestské obyvateľstvo tak malo nedostatok vody. Voda, ktorá bola prístupná mala zlú kvalitu a preto vznikali rôzne choroby a epidémie. Trvalo dlho kým sa tento stav zlepšil.

V Českej republike má prvenstvo medzi rozvodmi vody jednoznačne systém drevených rúr a nádrží na Václavskom a Karlovom námestí v Prahe, ktoré boliskonštruované a plne využívané už v 12. storočí v roku 1348. Od 15. storočia sa začína čerpať voda z Vltavy, následne sa filtruje a upravuje.

V oveľa vyššom počte sa vodovodné rúry začínajú objavovať v 16. storočí. Aj vďaka tomu sa zlepšila hygiena a zdravotný stav obyvateľstva. O niečo neskôr v roku 1660 vo Versailles vo Francúzsku boli zavedené jedny z prvých liatinových tlakových vodovodných rúr. O takmer 250 rokov neskôr boli vodovody v domoch bohatých bežnou záležitosťou. V Rakúsko-Uhorsku cisárovná Alžbeta, nazývaná Sisi, dala ako prvá nainštalovať rozvody teplej vody do svojej cisárskej kúpeľne. V druhej polovici 19. storočia bol splachovací záchod raritou. Aj túto vymoženosť si dopriala medzi prvými. V tomto období sa začína voda čistiť a upravovať tak, aby bola plne použiteľná v domácnostiach. Práve kvôli tomu nastal nárast spotreby vody z pôvodných 50 litrov na 90 litrov denne. Ani Bratislava v rozvoji vodovodných rozvodov nezaostávala. Prvý vodovod bol postavaný v r. 1886. Rozvoj vodovodných potrubí odvtedy už len rástol a stále sa posúva do dokonalejších technických riešení.

Kým sa tečúca voda pre nás všetkých, nie len pre vyššiu spoločenskú vrstvu, stala základným životným kritériom, muselo prejsť niekoľko tisícročí technického ale aj ľudského vývoja. To, čo je pre nás samozrejmosťou, nebolo samozrejmosťou vždy a dnes ešte stále nie všade. Preto je potrebné si vodu vážiť a starať sa o zariadenie, ktorým k nám priteká.